- ÚVOD
- Členovia PK
- Zaujímavosti zo slovenčiny
- Osožné webové stránky
- Testy: Testovanie T9 /2003-2010/
- Tematické okruhy zo SJ pre 5. - 9. ročník
- Povinné čítanie 2. stupeň
- Slohové postupy a útvary - 2.stupeň
- Jazykové štýly - 2.stupeň
- Tvorba žiakov
- Mimočítankové čítanie 1.stupeň
- Tematický plán 1.ročník
- Tematický plán 2. ročník
- Plán z čítania 2. ročník
- Tematický plán 3. ročník
- Plán z čítania 3. ročník
- Tematický plán 4. ročník
- Plán z čítania 4. ročník
- Plány pre 7. ročník
- Plány 5,8,9. ročník
- Plány pre 6. ročník
- Textová podstrana
- Textová podstrana
Zaujímavosti zo slovenčiny
Hurááááá!
Môžeme začať / nie zahájiť /školský rok!
Spisovnej norme slovenského jazyka zodpovedajú spojenia začať, otvoriť školský rok,zápas,poradu, rokovanie,začať disciplinárne konanie, otvoriť olympijské hry, výstavu.
V Krátkom slovníku slovenského jazyka sa pri slove zahájiť uvádza, že je to zastarané slovo, ktoré má význam zahradiť, zatarasiť, teda nedovoliť prístup niekam (napr. zahájiť cestu, lúku). Nesprávne sa však používa v spojeniach zahájiť poradu, rokovanie, disciplinárne konanie, stavbu, výstavu, školský rok atď. Napriek častým upozorneniam jazykovedcov, že ide o spojenia nespisovné, stále sa tieto chronické jazykové chyby vyskytujú. Sloveso zahájiť/zahajovať vo význame „začať/začínať, otvoriť/otvárať" vzniklo mechanickým prevzatím českého výrazu zahájit/zahajovat.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Slovenský pokoj a český klid
PSSST....
V slovenčine, a nielen v spisovnej, máme slová pokoj, pokojný, pokojne. A preto správne po slovensky je pokoj ľuďom dobrej vôle; vegetačný pokoj; pokoj v rodine; pokojné prežitie vianočných sviatkov; pokojný deň; pokojný človek; rieka tiekla pokojne; pokojne hovoriť; odpočívať v pokoji.
!!! Slovo kľud je nepotrebná výpožička z češtiny. Ide o hláskový prepis českého slova klid. Nepoužívajte ho!
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
NEMÁTE ČÍM PÍSAŤ ?
CHOĎTE PO KRIEDU ..., PO FIXKU...xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Choď po priechode !
/////////////
Viete,že...
miesto, kadiaľ prechádzate na druhú stranu cez cestu, sa
nazýva PRIECHOD ?
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Taký dobrý, tak dobre
Zámená taký a tak nemožno zamieňať.
Zámená tak a taký majú presne rozdelené úlohy: príslovkové zámeno tak stojí pri príslovkách a slovesách (tak neskoro, tak chutiť, tak klamať).
Zámená taký, taká, také stoja pri prídavných menách (taký voňavý, taká osviežujúca, také ľahučké).
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
BOLO TO POSTAVENIE MIMO HRY !
Bolo to postavenie mimo hru? Nie, rozhodne nie, ale bolo to postavenie mimo hry. Aký je v tom rozdiel?Predložkou mimo sa vyjadruje vyňatie z nejakého miesta, času, deja alebo stavu (býva mimo mesta, do ordinácie vošiel mimo poradia, tlačiareň je mimo prevádzky, lopta dopadla mimo ihriska, stojí mimo zákona). Na uvedených príkladoch nemožno prehliadnuť, že predložka mimo sa viaže s genitívom. Väzba s akuzatívom (býva mimo mesto, tlačiareň je mimo prevádzku, stojí mimo zákon atď.) je chybná, nesprávna. A preto správne je spojenie postavenie mimo hry.
... A EŠTE NIEČO...
Keďže brankár góly neobdržal, ale ich dostal (t.j.inkasoval), veta by mala správne znieť takto: Za inkasované góly brankár nemôže, pretože mu nepomohli obrancovia. )))))))))
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
Ten výstroj !
Vedzte, že v slovenčine je toto slovo v mužskom rode !
Preto hovorte o hokejovom i futbalovom výstroji.
Poraďte to všetkým, ktorí o tom nevedia!
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Zástrčka nie je zásuvka
Ak vás niekto požiada, aby ste „toto zastrčili do zástrčky“, zaiste mu porozumiete aj napriek tomu, že vás dotyčný žiada o absurdum. S najväčšou pravdepodobnosťou mala totiž táto osoba na mysli zásuvku.
Slová zásuvka a zástrčka majú odlišné významy. Kým slovo zástrčka je vidlica s vývodom vodiča elektriny, slovom zásuvka poukazujeme na zariadenie určené na pripojenie elektrického zariadenia pomocou už spomínanej zástrčky. Zásuvka je zabudovaná v stene.
Slovo zásuvka v sebe ukrýva aj inú symboliku. Okrem už vyššie spomenutého prvého významu takisto označuje aj zasúvaciu priehradku, napríklad zásuvka stola, zásuvka skrine a pod. Niekedy sa tento význam zamieňa s hovorovým slovom šuplík
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
AKO SKLOŇUJEME EURO ?
Od zavedenia jednotnej európskej meny 1. januára 2002 v krajinách Európskej únie sa v našom jazyku stále častejšie vyskytuje slovo euro označujúce jednotku tejto európskej meny. Ide o prevzaté slovo, ktoré v našej jazykovej praxi funguje už niekoľko rokov. V slovenčine sa vzťahy medzi slovami vyjadrujú pomocou pádových prípon, a preto aj slová cudzieho pôvodu sa v slovenskom kontexte väčšinou skloňujú, t. j. menia v jednotlivých pádoch svoje zakončenie. Slovo euro, podobne ako iné prevzaté slová, napr. bendžo, gesto, percento, eso, depo, libreto atď., sa v slovenskom jazyku svojím zakončením na samohlásku -o celkom prirodzene zaraďuje medzi podstatné mená stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto. Hovoríme a píšeme: Zostalo mi desať eur. Odchádzal s dvadsiatimi eurami.
v singulári
euro
v pluráli
eurá
eura
eur
euru
eurám
euro
eurá
o eure
o eurách
s eurom
s eurami